Pre niekoho je téma potreby udržateľného a ekologického spôsobu života prehnaná a pre iného je to samozrejmosť a radosť. Tak či onak, ekologickejšie správanie človeka si vyžaduje nepohodlnosť vo forme hľadania informácií, priplatenia si a uskromnenia. I keď sa veľká skupina ľudí snaží byť ohľaduplnejšia k životnému prostrediu, často počúvame reči typu „ja nič neovplyvním“, „je to zbytočné“ „nič sa nezmení“ a pod. Napadá ma k tomu jedna myšlienka, za ktorou si stojím a ktorou sa vždy a pri všetkom riadim:
Nemôžeme zmeniť druhých, ani spasiť celý svet, ale môžeme zmeniť seba a ostatných tak inšpirovať.
Videli ste už film Pošli to ďalej (Pay it forward, 2000)? Je to síce smutný film, ale má úžasnú myšlienku. Hlavnou otázkou filmu je to, či môžeme zmeniť svet jedinou myšlienkou. Najskôr sa to javí ako nereálna predstava. Hlavná postava filmu – malý chlapec v rámci domácej úlohy zo školy vymyslel projekt, v ktorom sa o to pokúsil. Začal ho aj praktizovať – urobil niečo dôležitého pre jednu osobu, a povedal, že na oplátku nechce nič, len aby poslal ďalší dobrý skutok ďalej. A tým spustil reťazovú reakciu dobrých skutkov.
Skúste si to predstaviť: urobíte niečo dôležité, pozitívne pre druhého človeka a toho druhého to prekvapí, zlepší mu to náladu a túto pozitívnu skúsenosť zopakuje niekomu ďalšiemu. Stačí sa len usmiať na cudziu osobu a vo väčšine prípadov sa daná osoba zasa usmeje na niekoho ďalšieho. Dobrá nálada a motivácia sú skrátka nákazlivé.
To isté platí všade, aj v životnom prostredí. Môže jedna osoba znížiť spotrebu plastov na zemi? Veď jedna osoba je ako kvapka v mori… ale pointa je v tom, že ak človek začne od seba, začne napríklad používať sieťovky, papierové ekologické obaly, nádobky z dreva, ktoré vydržia, motivuje to ostatných a tí to možno začnú robiť tiež…a spúšťa sa reťazová reakcia..
„Jeden človek nič nezmení.. povedalo milión ďalších“
„Je to len 1 sáčok..povedalo 8 miliárd ľudí.“